Ktoré legislatívne opatrenie považujete za Byrokratický nezmysel roka 2014?

1. Povinnosť uhradiť vysoký poplatok pri krachu firmy
Opatrenie je problematické z titulu povinnosti uhradiť pomerne vysoký poplatok (1659,70 EUR) v prípade, ak nastane v spoločnosti úpadok – teda firma skrachuje. Takáto spoločnosť ani jej štatutár zvyčajne nedisponuje takmer žiadnymi finančnými prostriedkami. Na jednej strane je podnikateľ zo strany zákona nútený vyhlásiť v spoločnosti konkurz (inak hrozia sankcie), na strane druhej čelí poplatku, ktorý ak nedokáže uhradiť, tak si svoju povinnosť splniť nedokáže.

2. Povinnosť e-shopov nahlasovať informačný systém
Každý e-shop musí Úradu pre ochranu osobných údajov nahlásiť svoj informačný systém, teda systém, v ktorom spracováva osobné údaje zákazníkov. Tiež musí mať poučenie oprávnenej osoby pracujúcej s týmto informačným systémom a záznam o kontrole, prípadne záznam o incidente, ak by došlo k porušeniu zákona pri ochrane osobných údajov. Keďže e-shopy spracovávajú zvyčajne len meno, priezvisko a adresu zákazníkov, je toto opatrenie neadekvátne vzhľadom k tomu, že tieto údaje nájde hocikto, napr. aj v telefónnom zozname.

3. Duplicitné vypĺňanie údajov v elektronických podaniach na portáli finančnej správy
Daňovník sa do informačného systému finančnej správy (portál finančnej správy) prihlási pod svojím menom a heslom, prípadne cez zaručený elektronický podpis. Po prihlásení musí pri všeobecných podaniach (napríklad oznámenie, žiadosť a pod.) duplicitne zadávať údaje o sebe a svojej firme napriek tomu, že tieto informácie už v systéme zadané sú a pri iných typoch podaní (napr. daňových priznaniach) si ich systém automaticky načíta.

4. Šibeničný termín na povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri ukončení pracovného pomeru
Evidenčný list dôchodkového poistenia má zamestnávateľ povinnosť predložiť Sociálnej poisťovni do 3 kalendárnych dní po skončení pracovného pomeru zamestnanca. Evidenčný list dôchodkového poistenia obsahuje aj údaje z výplatnej pásky za posledný mesiac. Tento termín je náročné dodržať, pretože v lehote troch dní od skončenia pracovného pomeru nemusia byť ešte za daný mesiac spracované mzdy. Výplatný termín do ktorého musia byť mzdy spracované a vyplatené je oveľa veľkorysejší (do konca nasledujúceho mesiaca).

5. Nesplniteľné termíny štatistikov
Štatistický úrad od vybraných podnikateľov požaduje štvrťročne výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch. Výkaz obsahuje účtovné údaje a termín predloženia je do 12. dňa po skončení štvrťroka, napriek tomu, že napr. zákon o DPH umožňuje vystaviť faktúru za predošlé obdobie do 15. dňa. Ročné štatistické výkazy požaduje úrad do 31. marca, kedy majú podnikatelia termín aj na podanie daňových priznaní.

6. Dodatočné daňové priznanie a neaktualizácia odvodov do Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa dodatočné daňové priznanie akceptuje, ale výšku odvodov upraví živnostníkovi až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní dodatočného daňového priznania. Daňový úrad aj zdravotná poisťovňa vrátia preplatok a upravia výšku preddavkov spätne.

7. Zdravotné odvody aj z peňazí vložených do podnikania
V zmysle zákona o zdravotnom poistení podlieha zdravotným odvodom aj likvidačný zostatok pri likvidácii firmy. Za istých okolností podnikateľ - spoločník obchodnej spoločnosti zaplatí zdravotné odvody aj z vlastných peňazí, ktoré vložil na začiatku do podnikania.

8. Nerovnaký prístup k elektronickým mzdovým dokumentom
Legislatíva uplatňuje nerovnaký prístup k možnosti elektronického doručovania dokumentov súvisiacich so mzdovou agendou. Kým napríklad výplatné pásky možno doručovať elektronicky, tak napríklad pri doklade o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň už zákon možnosť elektronického doručenia nepripúšťa.

9. Zdravotná služba povinná pre všetkých zamestnávateľov
Novelou zákona účinnou od 1.8.2014 sa rozšírila povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj pre zamestnancov vykonávajúcich prvú a druhú kategóriu prác (napr. pre ľudí pracujúcich v administratíve).

10. Absurdné povolenia pri prevádzkovaní prepravy osôb
Okresný úrad v sídle kraja vydáva koncesiu na prevádzkovanie taxislužby s platnosťou pre daný kraj (napr. taxík s koncesiou pre Bratislavský kraj môže zaviesť zákazníka z Bratislavy do Nitry, ale nemôže vziať iného zákazníka späť do Bratislavy, ak nemá aj koncesiu z Nitrianskeho kraja). Lepšie na tom nie sú ani pravidelné autobusové linky. K povoleniu na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky je potrebné súhlasné stanovisko každého VÚC cez ktorý linka prechádza aj, keď tam nemá zastávku.